Dáždniky boli voľakedy obľúbeným prezentom väčších firiem a spoločností. Bola to veru dobrá investícia do reklamy. Zaiste lepšia ako tlač nezmyselných letákov a plagátov, ktoré končia v koši.
- Dáždnik veru nikto nevyhodil. Všetci ho potrebujeme.
Od malých detí v kočiariku s nápadito zdobeným dáždnikom na boku, cez malé cupitajúce „drobce“ kráčajúce do škôlky, do mesta. Často sa pri pohľade na ne veru aj usmejem. Pôsobia totiž tak, že máte pocit, že dáždnik kráča po ulici celkom sám. Jeho veľkosť je taká, že drobné telíčko nie je vôbec vidieť.
Ak sa obloha zatiahne a na chodník spadnú prvé kvapky, všetci siahame do tašiek, do kabeliek a vyberáme dáždniky.
Menšie, väčšie, skladacie, „vystreľovacie“, jednofarebné, vzorované.
Mám kanceláriu na prvom poschodí smerom do ulice a pri pohľade z okna sa mi často naskytne zaujímavý pohľad na množstvo dáždnikov bežiacich jedným, alebo druhým smerom.
Firmy , ktoré dali dáždniky ako prezent, by sa teraz isto kochali pohľadom z okna. Majú odrazu chodiacu reklamu po celom meste !
Kamera istej televízie stojí na rohu námestia a robí rozhovor s poslancom. Celkom prirodzene ponúka ak záber na mesto a ľudí . ktorí kráčajú s dáždnikmi.
Pozornému oku pozorovateľa veru ani na televíznej obrazovke neunikne svietiaci názov firmy na dáždniku.!
Ak počítam správne, tak iba 30 sekúnd tejto reklamy v televízii by celkom isto bolo drahšie ako výroba všetkých dáždnikov , do ktorých firma správne zainvestovala.
Paradoxne je reklama ešte mocnejšou, pretože začína fúkať vietor a a tie lacné čínske dáždniky jeden pekne po druhom končia v odpadových košoch. Veľké dáždniky nemenovanej firmy ale odolávajú a hravo poskytnú ochranu pred dažďom aj dvom osobám súčasne.
Poslúžia, uschnú a nik ich nevyhodí- fantastická investícia. Poslúžili ľuďom, zviditeľnili firmu v hlavnom vysielacom čase na televíznej obrazovke !